Termovízia

Termovízia umožňuje stanoviť tepelné technické vlastnosti obvodových plášťov budov a používa sa jej pri zisťovaní skrytých chýb stavieb. Termovízia je schopná s potrebnou presnosťou tieto poruchy nájsť a pri ich správnom vyhodnotení je základným krokom pre efektívny návrh technického riešenia a následne aj pre kontrolu jeho realizácie.
Na snímkoch získaných z vonkajšej časti objektu zisťujeme tepelné úniky v miestach podľa teplotnej škály smerom k vyšším teplotám a naopak u snímkov spravených zvnútra objektu hľadáme chladné miesta reprezentované farbami priradenými nízkym teplotám.

Termovízne meranie je bezdotykové, čiže aj nedeštrukčné určovanie povrchových teplôt jednotlivých objektov alebo ich častí pomocou špeciálnych kamier s termovíziou.
Z termovízneho merania sa získajú digitálne snímky, tzv. termogramy, ktoré zobrazujú teplotné pole, pričom rôznym teplotám je na snímke priradená určitá farba. Svetlejšia farba zobrazuje vyššie povrchové teploty a tmavšie farby určujú nižšie povrchové teploty.

Ako funguje a čo sníma termokamera?

Termokamera je vlastne infračervená kamera, ktorá na základe nameraných a prednastavených údajov vypočíta povrchovú teplotu cieľového objektu. Každý materiál vyžaruje "teplo" (presnejšie infražiarenie) a keďže stavebné konštrukcie nie sú homogénne, preto z dôvodu tepelných mostov majú na povrchu rôzne teploty. To znamená, že v mieste tepelných mostov je vonkajší povrch teplejší ako inde, resp. vnútorný povrch ochladený. Termokamera teda odhalí voľným okom neviditelné tepelné mosty a skryté vady.

Termokamera umožňuje:

• zistenie a lokalizáciu tepelných únikov

• kontrolu a posúdenie kvality zateplenia (pri zateplených objektoch)

• preverenie izolačných vlastností konštrukcie stavby

• objavenie zamurovaných otvorov a škár vo fasáde

• lokalizácia miest potenciálneho vzniku plesní

Stačí urobiť termovíziu len zo strany exteriéru?

Určite nie. Termovízia len zo strany exteriéru je nedostatočná, neodhalí totiž všetko a nezískajú sa dostatočné informácie o budove. Napríklad fasáda môže byť opláštená niekoľkocentimetrovým polystyrénom, čo už može "zakryť" niektoré nedostatky konštrukcie. Termokamera v skutočnosti "nevidí" do hĺbky, sníma vždy len "povrchovú teplotu". Aby sa budova mohla dôveryhodne vyhodnotiť, je bezpodmienečne nutná termovízia aj zo strany interiéru.

Koľko snímok je potrebné vyhotoviť pre rodinný dom?

Rozhodne nestačí spraviť 4 snímky zo štyroch strán, ale ani cca. 8-10 snímok dokopy, bola byto len orientačná kontrola, nezdokumentovali by sa všetky dôležité detaily. Nikto nepotrebuje "farebné obrázky" zo vzdialenosti 20m od domu, ale podrobnú analýzu aj toho najmenšieho detailu. Čiže boli by to vyhodené peniaze. Proste počet nemôže byť obmedzený. Spravidla to znamená, že pre bežný rodinný dom je treba spraviť minimálne 20-30 snímok, často ale aj viac snímok.

Čo všetko sa dá zistiť termovíziou?

Výhoda termografie je, že odhaľuje nedostatky nedeštruktívnym spôsobom, čiže nie je nutné vŕtať sondy či iným spôsobom narušiť konštrukciu. Termovízia odhalí aj tie najmenšie tepelné mosty, nedostatočné vyplnenie konštrukcií tepelnou izoláciou (strechy, podhľady ale napr. aj steny montovaných domov), zle osadené či netesné okná, perforácie a poruchy parozábrany, poruchy hydroizolácie (zatekanie vody do tepelnej izolácie) a pod. Lokalizujú sa aj všetky miesta s teplotou nižšou ako je rosný bod, čiže všetky miesta, kde by v budúcnosti mohli vznikať plesne.

Čo neodhalí termokamera?

Tak ako všetko, aj termovízia má svoje obmedzenia. Termokamera meria "povrchovú teplotu", nie vždy je teda schopná odhaliť, čo sa deje vo vnútri viacvrstvovej konštrukcie. Napríklad ak je za predsadenou konštrukciou prevetraný vzduchový priestor, tak nie je možné vždy presne identifikovať prípadnú poruchu za týmto medzipriestorom. V takýchto prípadoch sa pri inšpekcii využívajú ďaľšie prístore, ako napr. endoskopická kamera.

Akú má citlivosť a presnosť termokamera?

Termovízna kamera má veľmi vysokú citlivosť, 0,1°C. Takže odhalí aj tie najmenšie tepelné mosty. Treba si však uvedomiť aj fakt, že sa jedná o nekontaktné meranie teploty, samotná hodnota teploty je vlastne výsledkom výpočtu na základe nasnímaných informácií a ďaľších rôznych prednastavených hodnôt.

Aký je výstup z termovízie budovy?

Štandardný výstup termografie budovy je protokol. Protokol obsahuje okrem samotných termogramov aj príslušnú fotodokumentáciu, no a v neposlednom rade aj popis zistených nedostatkov a možných príčin, ale aj predbežný návrh riešenia. Protokol z termovízie sa klientovi odovzdáva v elektronickej forme, prípadne v tlačenej forme.

Má význam termovízia aj pre novostavby?

Rozhodne áno. Vďaka termovízie má stavebník (investor) možnosť dať si skontrolovať kvalitu práce na svojom dome ešte pred odovzdaním diela a teda pred uhradením faktúr za prevedené stavebné práce. V prípade zistených nedostatkov si teda môže nárokovať ich odstránenie, čo je po uhradení všetkých faktúr možné už len vrámci reklamácie (a často komplikované, neustále naťahovanie sa... žiaľ poznáme to všetci...). Taktiež je termovízia ideálna pred kúpou hotovej budovy (či už novostavby alebo staršej budovy), nekupujete totiž mačku vo vreci. Termovízia sa ďalej využíva pred obnovou budov, napr. pred zateplením s cieľom zisťiť nedostatky a následne optimalizovať návrh obnovy.

Čo je tepelný most?

Pojmom tepelný most rozumieme také miesto v konštrukcii, ktoré spôsobuje nižšiu  teplotu na vnútornom povrchu aké je v bežnom mieste. Podľa tejto definície môžeme medzi tepelné mosty zaradiť aj kúty. Tepelné mosty obvykle vznikajú v miestach, kde sú hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti vyššie, ako je v bežnom mieste konštrukcie. Ak je v konštrukcii tepelný most, možno predpokladať, že jeho teplota v zimnom  období na vnútornom povrchu bude nižšia, ako je teplota v bežnom mieste.  Na vonkajšom povrchu materiálového tepelného mosta platí, že teplota na vonkajšom povrchu tepelného mosta bude vyššia, ako je teplota v bežnom mieste. Je to dôsledok toho, že v mieste tepelného mosta má konštrukcia vyššiu plošnú tepelnú vodivosť ako bežnom mieste.
Pri posudzovaní tepelných mostov je rozhodujúca najnižšia možná teplota na vnútornom povrchu konštrukcie, pretože je rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní, či je tepelný most ešte vyhovujúci.
Ak je tepelný most nevyhovujúci, možno urobiť tieto opatrenia:
- zvýšiť tepelný odpor konštrukcie mimo tepelného mosta
- zvýšiť tepelný odpor tepelného mosta
- zmenšiť šírku tepelného mosta

Čo je rosný bod?

Rosný bod alebo teplota rosného bodu je teplota, pri ktorej je vzduch maximálne  nasýtený vodnými parami (relatívna vlhkosť vzduchu dosiahne 100%). Ak teplota klesne pod tento bod, nastáva kondenzácia. Vzduch za určitej teploty môže obsahovať iba určité množstvo vodných pár. Čím je teplota vzduchu vyššia, tým viac vlhkosti dokáže prijať. Ak sa vzduch začne ochladzovať, vodné pary začnú kondenzovať.